Newsletter, ktorý mal byť o inom alebo rozhovory s taxikármi
Sadla som si do taxíka. Keď pôsobím v Bratislave, využívam služby taxislužieb radšej ako svoje auto. Rada sa presúvam na stretnutia bez stresu, ktorého som si pri šoférovaní po hlavnom meste užila vcelku dosť.
Zväčša sa taxi-mužov a taxi-žien pýtam, ako sú spokojní so svojou prácou.
Niekedy spoznávam startupistov, ktorí si privyrábajú jazdením. Niekedy unavených starších mužov, ktorí sa tešia do dôchodku a tvrdia, že tento biznis už nejde. Niekedy nadšených mladých mužov, ktorí považujú túto skvelú prácu za relax.
Spoznala som človeka, ktorí si vytvoril autopark, tzv. flotilu a pod ním jazdia viacerí taxikári. Spoznala som podnikateľa z konkurenčnej spoločnosti, ktorí jazdil v BOLT-e, lebo robil mystery shopping pre svoju veľkú značku. VRAJ. Ťažko povedať. Mohol si vymýšľať, ale auto mal najparádnejšie, v akom som sedela a vedel o Google viac než ktokoľvek, kto ma o ňom školil.
Stretla som pani, ktorá si privyrábala, aby sa uživila.
Stretla som skvelú umelkyňu, ktorá si po našej jazde objednala náš kurz pre online podnikateľky zdarma.
No, čo sa mi ešte NIKDY nestalo bolo, že by ma viezol človek, ktorého nevraživosti som sa bála. Kydal na všetkých. Na Ukrajincov, na politikov, samozrejme na homosexuálov, lebo je to mimoriadne aktuálna téma, na Arabov, lebo ich vozil, na systém... Nedostali sme sa k vegetariánom a asi by sme sa ani náhodou pri jeho monológu nedostali k otcom, ktorí týrajú svojich synov, čo mi pri jeho rozprávaní o synovi prišlo pravdepodobné.
Spýtala som sa, či je ženatý. Povedala som mu, že som mala na škole učiteľa, ktorý bol veľmi upätý a nesmierne náladový. Báli sme sa ho. Pri tomto človeku sa mi pripomenul môj strach pred matematikou z čias, keď som ešte bola na gymnáziu.
Stále kydal, bol nahnevaný.
Povedala som mu, kto som.
„Ešte aj vy!“ odvetil takmer bezmocne.
Vravela som si, že ma možno vyhodí z auta, ale nevyhodil.
Nemyslím si, že zmenil názor na politikov, Ukrajincov alebo na LGBT komunitu.
„Viete, on bol taký striktný vo svojich názoroch, ten náš učiteľ na škole, že bol zo seba neustále nervózny a my sme sa ho báli. Tvrdil, že muž sa má milovať so ženou iba vtedy, keď chcú splodiť dieťa. Inak to považoval za hriech.“
Pokračoval, ale bol miernejší.
Bola to moja najdlhšia jazda taxíkom. Dlhá trasa, ťažké debaty...
Opakovala som si, že keď sa do neho pustím, bude mať menšinových ľudí ešte menej rád. Priala som si, aby som na neho preniesla aspoň trochu mieru, s ktorým som k nemu nastupovala.
Rozlúčili sme sa napokon veľmi zdvorilo.
Nedalo mi to. Večer, pár hodín po návrate domov, som mala chuť napísať do taxislužby, aby svojich vodičov informovali, že nie každý klient má chuť počúvať nevraživé slová vodiča. Niekto má chuť mlčať a byť v pokoji, lebo sa práve presúva na nejaké stretnutie.
Včera som šla opäť v taxíku. Spýtala som sa na niečo mladého muža ohľadom GPS. Slušne mi odpovedal a zvyšnú časť cesty mlčal. Možno je pri mojom mene už zápis, aby so mnou vodiči nekomunikovali. Je to dosť pravdepodobné. Ale nevadí, spýtam sa na to v taxíku počas najbližšej jazdy.
Želám vám, aby ste mali čo najprijateľnejšie stretnutia s kýmkoľvek, kto vám príde do života.
Aby sa vaša inakosť, nech je z akejkoľvek oblasti (osobnej, pracovnej) stretla s rešpektom.
Za E-ženy a realizačný tím VA,
Gabi Revická
Zaujímajú vás iné naše newslettre?
