Stevardka v autobuse

Každý z nás má nejaký svoj sen a výnimkou som nebola ani ja. Niekto sníva o kariére speváčky, iný zas o tom, ako bude pomáhať ľuďom a stane sa lekárom. Môj sen bol úplne iný. Chcela som byť stevardkou. Netušila som, že existuje aj niečo také, ako stevardka v autobuse. Chcela som veľa cestovať, spoznávať krajiny, kultúry, no nevedela som, čo presne musím preto urobiť. Pritom stačilo len poslať životopis, všakže?

Keď som bola študentkou biológie v Nitre, každý týždeň som cestovala z mojej rodnej Heľpy do Nitry. Najradšej som išla autom s kamarátmi, kde sme vždy prebrali kopec vecí, zasrandovali si a plánovali, na aké akcie počas týždňa pôjdeme. Raz ma môj bratranec upozornil na to, že z Banskej Bystrice začína jazdiť autobus, v ktorom sa o cestujúcich stará stevardka. Hneď mi v hlave blikali kontrolky: „To musím vidieť a zažiť!"

Moja prvá cesta

Nebudem klamať, ak poviem, že keď som nastúpila do toho autobusu prvýkrát, cítila som sa ako vo filme. Zhodou okolností sa mi ušla miestenka hneď na prvých miestach rovno za šoférom, a tak som mala všetko na dosah a pod kontrolou. V okamihu, keď stevardka hovorila do mikrofónu, zistila som, že sa usmievam a baví ma to. V mojej mysli sa objavila myšlienka, že chcem robiť to isté a že to dokážem. Celá situácia bola takmer ako
z filmového sveta sci-fi. Niečo takéto existuje a dá sa robiť aj inde, ako len v oblakoch.

Cesta prebehla veľmi rýchlo. Prvé, čo som urobila po príchode na internát bolo, že som začala hľadať ponuky práce pre spoločnosť, ktorou som cestovala. Nič. Sklamanie. Povedala som si, že to budem skúšať aj naďalej a že sa myšlienky stať stevardkou v autobuse len tak nevzdám. Svojím intenzívnym myslením na tento job snov som si ho asi privolala. Ponuka práce na mňa konečne vyskočila. Samozrejme, už som si dávno vypracovala svoj životopis a mala som ho pripravený na odoslanie.

Môžete prísť zajtra na pohovor?

Približne po 2 týždňoch čakania som sa dočkala. Pozvali ma na pohovor. Neviete si predstaviť, ako veľmi som sa tešila. Bol to prvý krôčik k tomu, aby sa mi splnil sen. Pohovor bol skutočne veľmi vyčerpávajúci a dlhý. Hoci som mala zmiešané pocity, nikdy som nepochybovala o tom, že budem stevardka v autobuse. Oboznámili ma s tým, že sa mi v každom prípade ozvú do 2 týždňov. „Panebože, úvodnú reč viem už od A po Z, aj kávu viem robiť, len ma prosím toľko nenaťahujte."

Vitajte na palube! Som vaša stevardka.

Hlas na druhej strane telefónu mi oznámil, že ma úspešne prijali! To, ako mi padol kameň zo srdca, bolo počuť hádam aj na druhú stranu cesty, keďže som išla práve zo školy. „Budem stevardka v autobuse!" dohodli sme sa na podpise zmluvy, školeniach a prvej ceste, kde budem pomáhať stevardke a učiť sa, čo a ako.

Na prvý pohľad sa mi zdala práca stevardky jednoduchá, no rozmanitá. Opak bol však pravdou. Ani zďaleka by mi nenapadlo, že je okolo toho tak veľa práce. Ale vôbec mi to neprekážalo. Bola som ochotná sa naučiť všetko. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby som bola spokojná ja, aj cestujúci.

Keď človek robí niečo, čo ho naozaj baví a napĺňa, cíti to aj okolie. Moja 63 členná autobusová posádka ma vždy odmenila úsmevom, pekným slovom, či pochvalami, vďaka ktorým som sa posúvala vpred a získala aj ocenenia za najlepšiu junior stevardku v autobuse. Na túto skúsenosť budem spomínať do konca života. Bola to veľká škola a som za ňu vďačná. Aj napriek tomu, že už túto profesiu nevykonávam, môj sen o cestovaní a spoznávaní krajín si naďalej plním.

Ako začína stevardka v autobuse svoj deň

„Ako zvládate stresové situácie?" znela jedna z mnohých otázok na pohovore. Skúškové obdobie bolo v plnom rozmachu. Vravím: „Myslím, že celkom obstojne." Ani vo sne by mi nenapadlo, čo tým mysleli. Každá nová jazda autobusom začínala tak trochu stresujúco.

Pokazil sa autobus, musíš nastúpiť do iného, v ktorom predošlá stevardka zabudla upratať. Nejde kávovar, nemáš zoznamy cestujúcich, nefunguje mikrofón. Omylom sa ti podarí predať viac lístkov, ako je možná kapacita v autobuse. Ospravedlňuješ sa, riešiš situáciu
s čo možno najchladnejšou hlavou.

Káva s cukrom, bez mlieka alebo môže byť aj s mliekom, čaj bez cukru, minerálka. Nezapisuješ, pamätaš si! Už len to, že sa po uličke premávaš s horúcimi nápojmi pomedzi ľudí je obrovský stres. Neublížiť sebe, ani nikomu inému. Niekedy riešiš až nepochopiteľné požiadavky cestujúcich. Mnohokrát veľmi agresívni a hluční cestujúci vytvárali ten najväčší stres. Ako stevardka v autobuse máte za úlohu držať všetko nad vodou, nepanikárite, naopak viete podporiť, či upokojiť. Je za tým veľa práce a komunikačných školení.

Najlepšia stevardka v autobuse

Niekedy ani vy nemáte svoj deň. Aj ružová košeľa to vie. Ale čo je viac, ako keď vás pochvália cestujúci, pred ktorými nedáte znať, že vám dnes nie je práve najlepšie, smejú sa, poďakujú a zaželajú krásny deň. To, že je v tejto práci dôležitý prejav a vystupovanie potvrdil aj mystery dotazník. Takýto fiktívny pasažier cestoval takmer každú cestu. Detailne sledoval priebeh cesty autobusom, od odbavenia cestujúcich, cez hlas, váš záujem o cestujúcich, až po samotný koniec cesty v cieľovej stanici. Samozrejme, nikdy som nevedela, či práve v mojom autobuse je nejaký mystery pasažier.

No na moje milé prekvapenie každý jeden takýto „špión" na ceste ma ohodnotil na výbornú. To ma vždy vedelo nakopnúť a nevzdávať sa. Pracovať denne 14 hodín, prejsť uličkou autobusu a schodami niekoľko kilometrov, vstávať skoro ráno a prichádzať neskoro večer, malo svoje čaro. Viete prečo? Lebo byť stevardkou bola moja práca snov. S úsmevom na tvári a s pozitívnym myslením to ide ľahšie a myslím, že to počas celej cesty autobusom bolo zo mňa cítiť na kilometre.

Autorka textu: Stanislava Hadžová Skladaná v rámci kurzu Nestrať prácu, vzdelávaj sa.