SYNDRÓM VYHORENIA, PODNIKANIE A SURF
Syndróm vyhorenia nie je dnes už žiadny neznámy pojem. Napriek tomu, keď som počúvala rôzne príbehy o vyhorení, tak som si myslela, že mne sa to nemôže stať. Opak bol pravdou... Dnes už viem, na čo si dávať pozor a ako syndrómu vyhorenia predchádzať už aj na surfe.
Úspešná kariéra v korporáte a syndróm vyhorenia
Mám dlhoročnú prax v IT sfére, prešla som si viacerými finančnými a marketingovými funkciami v medzinárodných firmách. Mala som dobrý a hlavne stabilný plat. Vedela som si kúpiť všetko, po čom som túžila, vrátane dovoleniek a gastronomických zážitkov v dobrých reštauráciách po celom svete.
Neustále som však mala vnútorný pocit nespokojnosti... Želala som si (a to som hovorila aj verejne kamarátom), aby som dostala výpoveď z práce a z odstupného si urobila niekoľkomesačnú cestovateľskú kariérnu pauzu.
Jedného dňa mi na dvere zaklopal syndróm vyhorenia. Musím povedať, že to nebolo príjemné zoznámenie. Vysnívaná výpoveď z práce napokon prišla, ale z mojej strany ako dôsledok extrémneho vyčerpania a neschopnosti si ďalej plniť svoje pracovné povinnosti.
Strachy a neustále pripomínanie si môjho motta
Zrútil sa mi svet. Svet istoty a stability. Bála som sa veľmi. Aj dnes sa bojím. Nie je to ľahké, ale učím sa so strachom pracovať a prekonávať ho. Krok po kroku ako keď som sa učila chodiť, keď som bola malé dieťa. Strachy sú súčasťou môjho života, a preto ich akceptujem.
Bála som sa dokonca aj vtedy, keď som sa išla prvýkrát učiť surfovať, hoci to bol môj dlhoročný sen. Vždy si pripomeniem motto z môjho tielka, ktoré som si kúpila na Srí Lanke počas môjho surfového výletu („Ak to nikdy neskúsiš, nikdy nebudeš vedieť...")
Aj dnes mám stále rešpekt a pokoru, či už pri surfovaní v oceáne alebo na rieke, ale aj mimo surfu. Čo s istotou ale viem je, že keď ten strach prekonám, výsledok bude stáť za to a z pocitu eufórie a zadosťučinenia budem ťažiť ešte veľmi dlho.
Pre mňa je surfovanie forma relaxu a meditácie. Vtedy musím byť prítomná na 100 % a zabúdam pri tom na všetky problémy a ťažkosti. Rovnako to mám aj s inými športami a tancovaním salsy.
Syndróm vyhorenia a cesta k podnikaniu
Dnes už vnímam moje vyhorenie pozitívne. Vďaka nemu a výpovedi v práci, som mala možnosť žiť pár mesiacov pri oceáne a surfovať každý deň.
Naučila som sa čítať oceán, meditovať na lineupe, keď čakám na vlnu, či zvládať konkurenciu na lineupe a veriť si, že toto je vlna, ktorú zvládnem aj keď je väčšia. Taktiež som sa naučila počúvať moje telo, upokojiť myseľ, vyjadriť svoj názor, vedieť si stáť za tým, čo chcem ja a nie niekto iný. Teraz už viem, že strach je v podstate môj kamarát a pomáha mi posúvať sa vpred.
Aktuálne som začínajúca podnikateľka a tento rok som si mala možnosť vyskúšať prácu digitálnej nomádky z Maroka a zo Srí Lanky počas piatich mesiacov.
Prvá spolupráca bola s malou slovenskou rodinnou firmou Soulboardiy (pôvodne fungovala na niekoľkých A4 papieroch so zvýrazňovačmi), pre ktorú som vymyslela komplexný interný proces od prijatia objednávky až po doručenie produktu k zákazníkovi. Tento proces slúži a momentálne nahrádza e-shop, ktorý sa bude v budúcnosti pripravovať.
V súčasnosti stále spolupracujeme. Paradoxne, práve v dôsledku automatizácie majú pre mňa čoraz menej práce. Aktuálne si hľadám ďalšie projekty, z ktorých budem mať v budúcnosti radosť a to aj prostredníctvom E-žien a ich kvalitného kurzu virtuálna asistencia.
Mojím cieľom je pokračovať s online prácou a pár mesiacov v roku žiť pri oceáne a surfovať. A hlavne, nikdy nezabudnúť, čo ma napĺňa a robí šťastnou.
Aloha Mirka Vydrnáková
PS: V prípade záujmu ma môžete kontaktovať napríklad aj cez moju webizitku, ktorú som si vytvorila počas kurzu.
