Príbeh Valiky Petrovej, ženy ktorá s radosťou sieťuje

„Dajte si pozor na to, čo máte v hlave. Pretože všetko sa splní. A ženy, ak nemáte manžela, ktorý vás podporuje, ste v keli!“

Stretnutie s Valikou bolo také neuveriteľné, ako ona sama. Žiarivá guľa energie, ktorá vás zasiahne, posunie, nabije, a vy máte po tom všetkom tak pocit, že ste boli minimálne v predsieni neba. Taká dobrá nálada, nadšenie a energia z nej sálajú! Po mnohoročných skúsenostiach má čo odovzdávať ďalej... Inšpirujme sa spolu. 

Valika, ty si sa kvôli 14-tim minútam s E-ženami posadila v Prešove do auta... a prišla si, začala som náš rozhovor na evente Rok E-žien, na ktorom bola jednou zo štyroch hostiek.

Takéto šialenstvá ja rada. Som obyčajná žena, ktorá rada rúca naše východniarske dogmy – o tom, ako na východe nič nefunguje. Aj ja som bola vychovávaná vo vzorcoch a trvalo mi dosť dlho, kým som pochopila, že veci môžu byť inak.

Aké vzorce máš konkrétne na mysli?

Napríklad: dobre sa uč, budeš mať dobrú robotu. Alebo: musíš chodiť do zamestnania, ak chceš mať peniaze.

Keď som po 5-tich rokoch na materskej hľadala klasické zamestnanie (lebo „vzorec"), zistila som, že som nepoužiteľná. Škola dávno za mnou, ja bez praxe... Preto mi v ten moment bolo jedno, koľko peňazí mi môj zamestnávateľ dá, potrebovala som nejako začať. Pracovala som za minimálnu mzdu a svoj omyl som si uvedomila, keď môj vtedajší zamestnávateľ vycapil na nástenku plagátik, ktorý dokonca vlastnoručne zalaminoval: „JE 12 HODÍN, UŽ SI SI ZAROBILA NA DNEŠNÚ MZDU?" Až mnou zatriaslo. Tak ja tu celý svoj čas a schopnosti venujem niekomu, kto si neváži čo robím??? To ma motivovalo hľadať ďalej.

Niekedy v tej dobe si stretla grófku Kláru Szakall von Losoncz.

Od 14-15 rokov som snívala o tom, že budem viesť vlastný rodinný penzión, piecť tam svoje koláčiky, zbierať bylinky, robiť vlastné čaje – dokonalý alpský penzión som chcela presťahovať na Slovensko, niekde k Prešovu. Zdal sa mi to byť šibnutý nápad, lebo klasicky – bez peňazí, takéto niečo nefunguje... A peniaze na to som vtedy nemala.

Vtedy do môjho života vstúpila grófka Szakall von Losoncz, majiteľka Kaštieľa Péchy, a zamiešala karty osudu. Veľmi rýchlo som od svojho zamestnávateľa utiekla a začala som si plniť svoj, aj jej sen. S pani Klárou sme si úplne sadli – eticky, ľudsky, morálne. Rozbehla som ubytovanie v kaštieli. Jeden z najfantastickejších Historických hotelov Slovenska. Nepoznala som spojenie „to nie je možné", lebo keď ma niekde vyhadzovali dvermi, ja som prišla oknom.

Zažila som však ďalší extrém – bola som v práci 24 hodín denne. Zarábala som perfektne, žila som si svoj sen, ale nemala som čas si tie peniaze užiť. Ani sama, ani s rodinou. Také peniaze za to nestoja. Dnes už to viem. Peniaze sú síce potrebné, lebo bez nich to nejde, ale nie za každú cenu. V istom momente som pochopila, že toto nie je cesta, ktorou chcem kráčať naďalej. Aj keď dodnes spolupracujeme externe.

Dobre, možno toto nie je tá správna cesta. Ale ako človek nájde tú zlatú strednú cestu? Že zarobí dosť peňazí, ale zároveň má čas na svoj život?

V tej dobe mi môj manžel (mimochodom ženy, ak nemáte manžela, ktorý vás podporuje, ste v keli!) povedal – máš našetrené peniaze, zostaň chvíľu doma a uvažuj nad tým, čo by si robila. Vydržala som to deň. Vyupratovala som celý byt a večer som už googlila. Spomenula som si na svoj starý sen a to, že aj pani Klára mi počas našej spolupráce povedala, že ja si určite raz založím svoju vlastnú cestovnú agentúru. Ako som googlila, vyskočila na mňa z obrazovky Gabika Revická. A ja som zrazu bola ochotná zaplatiť za jednu hodinu konzultácie v Senci, na ktorú som cestovala celú noc autom, aby som sa posunula ďalej. Z hodinovej konzultácie boli nakoniec 3 hodiny a po nich nasledovalo večerné stretnutie so ženami podnikateľkami. Hoci som projekt E-ženy poznala už dlhšie, až vtedy som ich spoznala reálne. A nadchli ma!

U nás na východe existuje východniarsky syndróm – vraj sa nedá podnikať, ženy sa medzi sebou nemajú radi, a nepodporujú sa. V E-ženách som zažila niečo úplne iné – ženy a vzťahy, ktoré jedna druhú podporujú. Chcela som, aby sa také niečo dialo aj na východe. Po nejakej dobe ma Gabika spolu s Monikou Jakubeczovou nominovali za „východnú spojku". Začala som robiť Raňajky s E-ženami na východe.

Takže ti na tvojej ceste pomohol koučing s Gabikou Revickou?

Gabika ma začala spontánne učiť veci, ktoré som si uvedomila až po 4 rokoch, že čo ma to vlastne učila. Hlavne nemať strach. Vzdať sa vecí, aby sme si urobili priestor pre niečo nové...

Gabika mi celý čas vtĺkala do hlavy, aby som čítala motivačné knihy. Ja som si však vravela, že čo mi to hovorí za nezmysly, čo ja budem čítať ???? 3 roky som odolávala, veď motiváciu ja predsa nepotrebujem. Nakoniec som dostala jednu z kníh, ktoré mi už dávno odporúčala Gabika, od mojej súčasnej manažérky. Keď som si prečítala knihu Jak si správně přát, pochopila som, že som si svoj život vytvorila presne podľa návodu v nej. Priania, ktoré máme vo svojich myšlienkach, sa postupne plnia. Je jedno či sú pozitívne, alebo negatívne. Vždy si nájdu cestu, ako sa splnia.

Napríklad, ja som financie nikdy robiť nechcela. A v sieťovom marketingu už vôbec nie. Ani som netušila čo to je. Lenže môj sen, mať vlastný penzión, alebo aspoň chalupu na prenájom, niečo stojí. A na to, aby som si tento sen mohla zrealizovať, prišla do môjho života príležitosť vo forme financií. Najskôr som z toho mala husiu kožu – sieťový marketing a financie – veď to je vražedná kombinácia, najmä pre východ. Veľa ľudí sa mi obrátilo chrbtom, ale tým sa mi paradoxne, krásne vyčistili vzťahy. Dnes si žijem krásny sen – financiami žijem, ale cestovným ruchom dýcham. Dovolili mi splniť si o čom som snívala a dokončujem svoju vysnívanú chalupu.

A čo tá rovnováha medzi prácou, rodinou a oddychom?

Som raz taká, dajte mi olovenú guľu na nohu a mňa len spomalíte, ale nezastavíte. Naučila som sa, a aj všetkých okolo seba, že v sobotu a v nedeľu nepracujem. Naozaj to robím tak, že v sobotu odchádzam na našu záhradu a k stavbe a som ochotná byť od rána do večera vonku na záhrade. To je fantastický uvoľňujúci reset. Neoddeľujem prácu a prácu. Jedna je pre mňa viac prácou a druhá relaxom. Nechcem to oddeľovať aj preto, že pre mňa to zapadá do seba ako puzzle.

Peniaze ma živia, ale to, čo ma naozaj baví je záhrada a to, čo s tým bude súvisieť ďalej. A tým, že rada cestujem a trávim dovolenky na Slovensku, viac ani nepotrebujem.

To je veľmi zaujímavá úvaha, Valika. V súčasnosti mnohí odporúčajú nasledovať svoje sny, žiť svoju vášeň, nechať prácu, ktorá nás „nebaví"... Poznám však viacero ľudí, ktorí to urobili, a neboli naozaj šťastní.

Smola je, že práca, ktorá ma baví, ma zatiaľ nevie uživiť. Veci, ktoré bavia, často neživia. Preto do môjho života prišla príležitosť, ktorú som využila. Ľudia majú prehnané ilúzie, a potom prídu prebudenia. Ak sa už rozhodnem pre radikálnu zmenu, nuž musím sa uchýliť aj k serióznej skromnosti – treba veľmi znížiť svoje nároky a očakávania.

Vravela si, že svet financií nikdy nebol tvojím snom. Teraz sa zdá, že si vo svojom živle. Čo spôsobilo tú zmenu?

Všetci navôkol vraveli, že som dobrá obchodníčka. Najskôr som to prehliadala – ja a obchodník? Určite nie! Je pravda, že moje základné nastavenie v hlave je také, že klient si určite niečo vyberie. Je jedno čo, ale určite niečo z mojej ponuky kúpi. A bolo to jedno či to bol pobyt niekde na chalupe, alebo produkt z finančného sveta. Stotožnenie s financiami nastalo najmä tým, že firma, pod ktorou som začala pracovať, je tak fantastická, že nepotrebujem vedieť odborné veci. Majú skvele nastavené systémy, ja nemusím fyzicky behať po bankách či poisťovniach a byť odborníčkou na financie, ale som v podstate „zdravotná sestra" pre bežných ľudí, ktorá vytvára rodinné finančné plány a pomáha rodine riešiť ich záležitosti a žiť tak lepší život. A to je pre mňa perfektné.

Nie je totiž pravda, že sieťový marketing nefunguje alebo že by som si finančným poradenstvom urobila nepriateľov. Je to len ďalší vzorec. Ľudia sa len o osobných veciach a svojich peniazoch neradi bavia na verejnosti a nie s niekým, komu absolútne nedôverujú. Aj keď idem za cudzím človekom, odchádzam vo väčšine ako priateľka. Je jedno, či si niečo vezme – lebo keď nie teraz, tak potom si vezme niečo nabudúce. Budujem vzťahy, a to mi ide :o)

Takže si vlastne odborníčka na vytváranie vzťahov!

Áno, obchody robím cez vzťahy, a je to úžasné. Stalo sa mi už niekoľkokrát, že som ľuďom pomohla znížiť ich dlhy alebo nasporiť potrebné peniaze, zabezpečiť si budúcnosť, alebo bývanie. Vtedy sú ľudia nesmierne vďační a nosia mi za to aj darčeky, vážia si moju prácu.

Na začiatku si spomínala, že chceš rúcať východniarske dogmy. Ako sa ti to darí?

Na východe platia mnohé mýty – vraj tu nič nejde tak ako v Bratislave. Je tu vraj veľká konkurencia a nič tu nemôže fungovať. Ja som však vždy po stretnutí v Bratislave prišla s nápadmi a pýtala sa, prečo by to tu nemohlo fungovať? Odpovede boli najčastejšie také, že ľudia tu nemajú peniaze.

Lenže potom sa začali diať veci.. Uvediem príklad: žena, ktorá na východe po raňajkách začala robiť chutné ovocné kytice bola najprv skeptická, ale časom sa jej to perfektne rozbehlo. Alebo iná začala realizovať zdravé raňajky do firiem... a uspela. Dnes sa jej firma rozrastá a veľmi sa jej darí, z čoho sa nesmierne teším! Tá zmena nastala, až keď som ich podporila v tom, aby začali, lebo keď to funguje inde, prečo nie tu. Boli ochotné to vyskúšať, lebo mali podporu, ktorej sa im nikde inde nedostalo.

Veľa sa stretávam s ľuďmi, a aj keď sa bavíme prioritne o financiách, zosieťujem ich inak. Často sa ich pýtam, ako svoje sny chcú realizovať, či už poznajú cestu a odtiaľ už vedie cesta možno aj na Raňajky s E-ženami.

Mne sa proste sieťuje všetko!

Rozhovor pripravila Mária Závodná