Rada si dávam ciele a posúvam sa vpred

Naviguje obrovské výletné lode, riadi vlastnú cestovnú agentúru, učí na vysokej škole a je plná energie. Našla svoju vášeň. Júlia Lorencovič je mladá žena, ktorá si na mori vychutnáva pohľad na východ mesiaca a v živote plnenie si svojich snov. Jedným z nich bolo zostať v kontakte so svojou neobyčajnou prácou a mať vlastnú rodinu.

Tvoja pracovná kariéra na výletnej lodi sa vyvíjala od čašníčky, cez manažérku reštaurácie až po navigačnú dôstojníčku. Ako si zistila, že chceš navigovať lode?

 Zistila som to, až keď som už na lodi pracovala ako čašníčka. Na rozdiel od mnohých zamestnancov, ma veľmi bavili povinné tréningy pre posádku. Bola som z nich nadšená a stále som vyhľadávala ďalšie, ktorých by som sa mohla zúčastniť. Videla som, že môj záujem nesmeroval do reštaurácie, ale inam. Zoznámila som sa s navigačným dôstojníkom a zavolala ho na kávu, aby som sa o jeho práci dozvedela viac. Porozprával mi, čo znamená dostať sa na  pozíciu navigačného dôstojníka, akú školu treba absolvovať a o mojom záujme povedal aj kapitánovi lode. Ten ma pozval na kapitánsky mostík a spýtal sa, či by som bola ochotná vymeniť svoje pekné manažérske oblečenie za montérky. Bola som presvedčená, že kedykoľvek. Začala som sa o to intenzívnejšie zaujímať a nakoniec som sa prihlásila na vysokú školu. Môžem povedať, že spomedzi svojich rôznorodých záujmov, som si vybrala povolanie, pre ktoré mám najväčšiu vášeň.

Aké vlastnosti musí mať dobrý navigačný dôstojník? Ktoré z nich ťa ovplyvňujú aj v súkromí?

Najdôležitejšie je, aby bol zodpovedný a nebál sa. Nesmie sa stať, že opustí riadenie, lebo situáciu nevie vyriešiť a zľakne sa. Ak je hustá doprava, musím si v mysli pripraviť niekoľko variant z pravidiel premávky, keďže vopred neviem, aký úmysel majú ostatné lode. Vtedy pociťujem veľkú zodpovednosť. Na lodi sme s kolegami trénovali situácie “čo ak” – navzájom sme si dávali otázky, čo spravíme, ak zrazu vypnú motory a oproti bude iná loď alebo  čo, ak nám zavolajú, že vypadol človek cez palubu? Je to pre nás tréning,  ktorý nás v kritických situáciách vedie k tomu, ako správne reagovať. Takéto rozmýšľanie využívam napríklad aj pri šoférovaní, ale aj v bežnom živote.

Vždy myslím na bezpečnosť a zvažujem, aký vplyv môžu mať rôzne okolnosti na naše životy.

Ako sa ti pracovalo v mužskom kolektíve?

Okolo mňa bol medzinárodný mužský kolektív, ktorý pozostával z rôznych kultúr a mal odlišný pohľad na ženy. V Európe sú ženy viac emancipované a muži tolerantnejší. Považujú za prirodzené, že ženy sú šéfky či riaditeľky veľkých spoločností. V iných kultúrach je aj v dnešnej dobe zaužívané, že úlohou ženy má byť najmä starostlivosť o deti a rodinu. Preto som mala obavy, či ma budú kolegovia z týchto štátov akceptovať a počúvať moje príkazy. Pomohlo mi, že som ako kadet začínala doslova od čistenia paluby a prešla všetkými, aj špinavými prácami na lodi, ktoré som ako budúci dôstojník musela ovládať. Kolegovia videli, že som získala potrebné fyzické, technické a logistické zručnosti, ktoré som potrebovala, preto ma rešpektovali. Mala som podporu aj od svojich nadriadených. Nebála som sa ich spýtať na to, čo som potrebovala vedieť. Na rozdiel od Filipíncov, či zamestnancov z Malajzie, ktorí majú zábrany a strach osloviť nadriadených, aj napriek tomu, že aj oni sami sú vodcovia vydávajúci pokyny svojim podriadeným. Myslím si, že aj pre osobnostný rozvoj človeka je dôležité, aby sa učil od tých, ktorí sú nad ním, ak sa tam raz plánuje dostať aj on. Počula som k tomu výstižný citát: „Ak chceš lietať vysoko, musíš lietať s orlami, ak chceš lietať nízko, budeš medzi sliepkami.” Každý sa môže slobodne rozhodnúť, čo chce dosiahnuť, akú zodpovednosť na seba prevezme, či sa bude naďalej niečo učiť alebo mu je dobre tam, kde je. Ja si rada dávam ciele a posúvam sa vpred.

Podľa tvojho rozprávania vyžaduje práca navigačnej dôstojníčky nutnosť byť stále v strehu alebo – krajšie povedané, byť bdelá. Akým spôsobom odpočívaš, keď si na lodi?

Ak mám na lodi službu, osem hodín navigujem loď a potom sa ešte venujem tréningom pre posádku a ďalším povinnostiam. Tie sú zamerané na bezpečnostné, kontrolné alebo administratívne činnosti, ktoré zaberajú veľa času. Na lodi sa celé dni aj noci niečo deje, preto si vo voľnom čase vychutnávam najmä spánok. Užívam si aj pohľad na východ slnka, na siluetu mesta, keď sa blížime k pevnine alebo keď nás popri lodi sprevádzajú veľryby. Fascinujúci zážitok som mala, keď som prvýkrát videla východ mesiaca. Bolo to krvavočervené svetlo, ktoré sa menilo na oranžové a postupne na biele. Toto sa dá pozorovať len na mori. Keď som na pevnine, mám rada aktívny odpočinok. Potrebujem mať poprepájané obe mozgové hemisféry, preto sa venujem rôznym aktivitám. Mám rada tanec, hudbu, ale aj aktivity s deťmi a pre deti, ako napríklad znakovú reč, ktorá je súčasťou môjho  života odkedy mám maličkú dcérku. Vďaka tejto metóde sa dcérka naučila veľmi rýchlo komunikovať, preto som rada, že ju môžem v blízkej dobe ukázať v praxi aj E-ženám.

Podarilo sa ti spojiť svoju vášeň k lodiam s rodinným životom?

S manželom sme si otvorili cestovnú agentúru, v ktorej sa prioritne venujeme plavbám na výletných lodiach, keďže sa v tom dobre vyznáme. Tým, že som mala plavby na lodi zažité, veľmi rada som o nich rozprávala. Ľudí to zaujímalo a aj oni chceli takto cestovať. Pýtali sa ma, ako si majú vybrať loď, vhodnú kajutu a iné veci spojené s dovolenkou. V tom období sme potrebovali niečo na ukotvenie, keďže sme čakali na to, aby sme na svet mohli privítať našu dcérku. Vnukli mi myšlienku na podnikanie, ktoré mi umožnilo skĺbiť čas s manželom, materskú dovolenku a prácu s loďami. Vďaka nim som si uvedomila svoju výhodu v tom, že poznám prostredie lodí a tak môžem zužitkovať všetky svoje skúsenosti a klientom dobre poradiť. Vieme im ušetriť hodiny hľadania vyhovujúcich transferov, leteniek a vypĺňania dokumentov v angličtine lebo ponúkame aj takéto služby. Ľudia mali záujem aj o plavby so sprievodcom, preto organizujeme aj skupinové dovolenky, na ktoré cestujeme s nimi. Naši klienti vravia, že je pre nich bonusom navyše, keď ich sprevádza niekto, kto pozná nielen plavbu, ale celú zaoceánsku loď.

Vravela si, že si zvykneš dávať ciele. Čo máš naplánované do budúcnosti?

Chcela by som sa ešte na nejaký čas vrátiť na loď, ako dôstojníčka alebo veliteľka keďže som si kvôli tomu práve zvýšila kvalifikáciu a neskôr by som rada pracovala na pevnine ako inštruktor pre bezpečnosť na lodiach a navigáciu. Naďalej budem prepájať svoj rodinný život s pracovným. To je pre mňa veľmi dôležité.

Rozhovor pripravila Zuzana Pálková