Rudolf Rössel

Rudolf Rössel pracuje ako vysokoškolský učiteľ na WebsterUniversityVienna a Vysokej škole manažmentu. Jeho profesionálna oblasť zamerania je informačné technológie, informačné systémy, eCommerce, eBusiness a znalostný manažment. Publikoval niekoľko odborných článkov a kníh. V rámci privátneho sektoru je spoluzakladateľom ecoletra.com - digitálnej platformy na distribúciu elektronických kníh a je konateľom abilitycreative, s.r.o., konzultačnej spoločnosti kde sa venuje rôznym podnikateľským projektom. Má titul BachelorofScience in BusinessAdministration a titul MasterofBusinessAdministration zo City UniversityofSeattle.

Na internete je nepreberné množstvo informácií. Aký kľúč odporúčaš pri výbere tých relevantných a dôveryhodných?

Relevantnosť a dôveryhodnosť informácie sa dá vo všeobecnosti preveriť na základe zdroja, teda odkiaľ informácia pochádza. Tých kľúčov výberu môže byť niekoľko. Odporúčam pri výbere informácie oddeliť formu od obsahu, nakoľko veľa ľudí pri prijímaní informácie sa zameriava viac na formu a nie na samotný obsah. Je to ako obal produktu, ktorý vás môže pomýliť pri výbere produktu samotného. Preto je dôležité sa zamerať na samotnú podstatu obsahu a nie na to ako je niečo graficky a dizajnovo prezentované, i keď i to je dôležitý prvok pri prezentovaní informácie samotnej. Ďalej si myslím, že je to umiestnenie informácie, t.j. na akej doméne a type domény sa informácia nachádza.

Čo by podľa Teba mala mať kvalitná webová stránka, zameraná na prezentáciu spoločnosti, na prezentáciu produktov spoločnosti, na priamy predaj cez internet?

Pri hodnotení webstránok z užívateľského hľadiska sa používa jeden termín „usability" – použiteľnosť. Týmto termínom sa hodnotí, ako je stránka použiteľná pre užívateľa. Znamená to, či užívatelia dokážu efektívnym spôsobom napĺňať svoje ciele: našli na webovej stránky to, čo chceli (vykonali transakciu), urobili to intuitívne v rozumnom čase, urobili to bez chýb a podobne. Ďalším dôležitým prvkom je prístupnosť „accesibility," ktorou hodnotíme do akej miery dokážu s danou webstránkou pracovať obmedzení užívatelia ako sú napr. zrakovo postihnutí, resp. inak handikepovaní užívatelia. Preto pri tvorbe webových stránok by sa mali používať systémové prístupy, ktoré nám pomáhajú pri návrhu a tvorbe webových stránok, tak aby sme dosiahli určitý kvalitatívny štandard. Jednou z metodík môže byť napr. WebsiteDevelopmentLifeCycle – Životný cyklus vývoja webovej stránky ktorá pozostáva z nasledovných procesných krokov: 1. analýza požiadaviek na web a jeho použiteľnosť, 2. špecifikácia požiadaviek, návrh štruktúry web systému a dizajn, 4. tvorba web systému a jeho testovanie, 5. podporné a marketingové aktivity, 6. analýza štatistík a údržba.

Ako často je podľa Teba potrebné robiť facelift webových stránok?

Myslím si, že to záleží od užívateľov a preto je dobré používať rôzne analytické nástroje, ktoré merajú nielen návštevnosť stránky, ale aj ako sa užívatelia „pohybujú" po stránke. Takto dokážeme optimalizovať nielen samotný obsah, ale aj štruktúru webovej stránky. Vždy je dobré reagovať na potreby užívateľov.

Informačné technológie sa postupne infiltrujú aj do bežného chodu domácností, do rodinného života. Veľa sa hovorí o inteligentných domoch, domácnostiach. Zároveň sa čoraz častejšie ozýva túžba ľudí byť viac v kontakte s prírodou, s hmotnými a hmatateľnými vecami. Kde sa ako spoločnosť v tejto chvíli nachádzame? Je dôležitejšie učiť deti ako založiť oheň, ale ich učiť kde nájdu návod na to, ako založiť oheň?

Je to o evolúcii a myslím, že z dlhodobého hľadiska sa budeme čoraz viac adaptovať na život s informačnými technológiami. Keď sa pozrieme do histórie a ako sa ľudia adaptovali postupne na iné technologické výdobytky ako je auto, televízor a podobne, tak kvalita života sa postupne zlepšila. Samozrejme má to aj iné negatívne stránky, ako je nadmerné využívanie takýchto výdobytkov, čo spôsobuje rôzne problémy ako sú napr. zdravotné problémy. Myslím si, že nie je dobré nové informačné technológie zatracovať, ale nájsť optimálny spôsob ich využívania. V opačnom prípade, ľudia nielenže strácajú kontakt s prírodou a hmatateľnými vecami, ale strácajú aj pojem o realite a žijú vo virtuálnych svetoch. Nachádzame vo chvíli, keď si to ľudia začínajú postupne uvedomovať a vznikajú napríklad rôzne komunity, ktorých cieľom je oveľa väčšie súžitie s prírodou.

Oboje je dôležité: aj vedieť založiť oheň a aj vedieť nájsť návod ako založiť oheň. Je to v podstate spájanie teórie s praxou. Ak ich budeme učiť len ako založiť oheň, tak nebudú mať prehľad napríklad o tom, aké možnosti založenia ohňa môžeme použiť a kedy zvoliť najlepšiu metódu založenia ohňa. Preto je dôležité mať informácie, ktoré sú prepojené s praxou, teda znalosti.

Do akej miery formujú informačné technológie školský systém, reálne potreby študentov? Je memorovanie naozaj históriou? Alebo je to len zbožné prianie študentov?

Vo všeobecnosti povedané, informačné technológie formujú náš život dosť závažným spôsobom a to má vplyv aj na školský systém. Čo sa týka pozitívnych vplyvov, tak musím povedať, že vďaka nim priniesol do vzdelávacieho systému viac objektivity, flexibility a nové možnosti. Dnes máme viac menej neobmedzený prístup k informáciám, vďaka technológiám sme oveľa viac flexibilnejší v samotnom vzdelávacom procese a môžeme využiť nové interaktívne prvky a formy vzdelávania ako je napr. online vzdelávanie (eLearning). Tých pozitív je naozaj veľa a mohli by sme hovoriť o nich niekoľko hodín. Negatív je tiež niekoľko. Časté využívanie týchto technológií môže „utlmiť" naše vedomosti a zručnosti, ktoré sa po stáročia rozvíjali.
Študenti sa môžu vďaka nových informačným technológiám vzdelávať v podstate kdekoľvek a kedykoľvek nakoľko Internet je bežne dostupný. Akonáhle máte neustály prístup k rôznym informáciám, tak veľa informácií naozaj nemusíte vedieť. Dôležite je vedieť relevantné informácie vyhľadať a použiť. Z mojej osobnej skúsenosti má veľa študentov problém vyhľadať relevantné informácie a následne ich použiť. Prestávajú rozmýšľať o tom, čo čítajú a z akého zdroja to čítajú. Najlepším spôsobom ako človek porozumie veciam a vzťahom je všetko spochybňovať a zamýšľať sa nad tým, čo číta, kde to číta a prečo to číta. :)

Aký si pedagóg? Čo očakávaš od svojich študentov? K čomu ich vedieš? Si viac mentorom, alebo koučom pre svojich študentov?

Aký som pedagóg? To je ťažká otázka. Necítim sa byť pedagógom a ani vysokoškolským učiteľom. Stále sa cítim viac študentom ako vysokoškolským učiteľom. Ako dieťa som výsostne nenávidel základnú školu a prvé roky na prvom stupni bol jednýmz mojim cieľov vyhodiť školu do vzduchu. Snažil som sa prísť na spôsob ako to urobiť a tak som na dome u starých rodičov veľa času trávil v dielni, kde som spájal rôzne súčiastky a drôtiky, ktoré som nachádzal a snažil sa zostrojiť bombu. Možno je to za trest moje dnešné poslanie. :) Resp. som dostal možnosť zmeniť to, čo sa mi nepáčilo. Tá nenávisť bola spôsobená v detstve, nakoľko som trávil veľa času v prírode na záhrade a u starých rodičov na dome, kde som mal voľnosť a svoj vlastný svet. Vo svojom svete som sa cítil najlepšie. Keď vás zoberú z takéhoto prostredia a dajú do prostredia, kde sú pravidlá a prvé stretnutia s autoritami, tak sa vám to zrejme nebude páčiť. Z tohto dôvodu sa snažím školský systém odľahčiť a myslím, že držím nad študentami ochrannú ruku. Vo vzdelávaní je dôležité u študentov vzbudiť prirodzený záujem o predmet a nie ich k tomu nútiť. Preto najradšej študentov inšpirujem. Samozrejme niekedy nemusia chápať súvislosti a niektoré veci, ktoré sa učia sa im zdajú byť iracionálne a zbytočné. Preto je dôležité vzbudzovať prirodzený záujem a motivovať ich k tomu. Vysvetliť im, že keď vedia toho viac, dokážu sa lepšie adaptovať sa na rýchle meniace sa podmienky vo svete.Ťažko povedať, že či som mentorom, alebo koučom. Myslím, že nie som ani jeden, vo svojej podstate som stále ten malý chlapec, ktorý má problém zo školským systémov a pokúša sa ho zmeniť.. Alebo zničiť?:)

Rozhovor s Rudolfom Rösselom o knihách, kreativite, študentoch a e-knihách nájdete na www.literario.eu

Odporúčame vám workshop s RR a VM o svete e-kníh a krátkych videách.

Rozhovor viedla Andrea Trávničková a Gabriela Revická

Viac o Rudolf Rössel-ovi: www.linkedin.com/in/rudolfrossel/