Niekoľko rokov som si žila svoj vlastný sen o tom, že budem mať penzión, v ktorom budem svojim hosťom piecť vlastné domáce koláčiky a variť špeciality, ktoré nikde v reštauráciách a cukrárňach neponúkajú. To, o čom som snívala, sa mi totiž v jednom okamihu stalo skutočnosťou. Dostala som ponuku, ktorá sa neodmieta...
Stala som sa správkyňou súkromného kaštieľa, ktorý sa mal postupne stať privátnou dovolenkovou rezidenciou, zameranou hlavne na zahraničnú klientelu. Podarilo sa, no najhorší bol začiatok. Neexistuje totiž úrad alebo inštitúcia, ktorá by vám podala informácie, ako začať s ubytovaním, a čo je nevyhnutné zabezpečiť, a vy by ste si to len pekne „vybehali". Všetky informácie, ako aj potrebnú legislatívu pre rozbeh a fungovanie ubytovania akejkoľvek kategórie (a vôbec aké sú kategórie ubytovania), ale predovšetkým ubytovanie v súkromí, aj keď s takým nešpecifickým zameraním ako je privátna rezidencia, som si musela ťažko zháňať. Veľa dverí, na ktoré som klopala, ostali zatvorené. Netušila som, ako napísať prevádzkový poriadok pre ubytovanie v súkromí, alebo prevádzkový poriadok pre mini wellness; alebo, ak máte uvedené v liste vlastníctva – rodinný dom, tak jednoducho musíte žiadať stavebný aj katastrálny úrad o zmenu účelu využitia stavby. Podvedome som si hovorila, že tieto skúsenosti sa mi raz zídu..
Začala som načúvať želaniam klientov a na druhej strane som vnímala problémy ubytovateľov. Navštívila som rôzne ubytovacie zariadenia na Slovensku, ale aj v zahraničí. Stretla som sa s ústretovým personálom a navštívila nádherne a vkusne zariadené chaty, penzióny a hotely, ale nedali sa prehliadnuť ani nedostatky, ktoré som ako klientka pociťovala.
Pri práci ubytovateľky mi vždy chýbal ktosi, kto by mi pomohol v mojej snahe kvalitne, a aj v súlade so zákonom, poskytovať služby, ktoré odo mňa moji hostia očakávali. A pravdaže, problémy so zháňaním kvalitného personálu a udržaním úrovne poskytovaných služieb, ma naučili vnímať situáciu v cestovnom ruchu na Slovensku v inom uhle pohľadu. Zvládnuť takú podstatnú vec, ako je „profesionálna slepota", mi nemal kto pomôcť.
A tak rozhodnutie podnikať v cestovnom ruchu prišlo v jednom veľkom okamihu. Svoje skúsenosti a vedomosti veľmi rada odovzdám všetkým tým, ktorí tak ako ja pociťujú nedostatok informácií, a budem sa snažiť pomôcť alebo aspoň poradiť zvládnuť problémy ubytovateľov. Ale aj keď niekto hľadá pomoc ako hosť a nevie sa správne rozhodnúť, kde a ktorá chata alebo penzión spĺňa predstavy o jeho vytúženej dovolenke, veľmi rada mu ukážem a poradím, na čo dbať pri rezervácií, čo vyžadovať, čo očakávať, ak chce svoj aktívny odpočinok prežiť čo najlepšie.
